Zbaľ sa a poď do Indonézie
Zbaľ sa a poď do Indonézie
(tlačová správa)
Dňa 8. marca 2019 sme vo Vlastivednom múzeu v Považskej Bystrici, v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja zahájili deviaty ročník tradičného cestovateľského podujatia Zbaľ sa a poď. Tentokrát sme sa vďaka pútavému rozprávaniu Považskobystričanky Barbory Puchlovej preniesli na pár chvíľ do najväčšej ostrovnej krajiny sveta - Indonézie.
Indonézia pozostáva z viac ako 17 000 ostrovov, ktoré sú veľmi jedinečné a rôznorodé. Mnohé sú pokryté hustými dažďovými pralesmi, hornatými časťami so sopkami a veľkými nížinami. Územie Indonézie ako jediné spomedzi ázijských krajín zasahuje na južnú pologuľu. Zlatý vek Indonézie prebiehal v 7. storočí, kedy začali vznikať mocné kráľovstvá a krajina prosperovala. Od 13. storočia začal vplývať na Indonéziu islam. V 16. storočí sa stala holandskou kolóniou. Samostatnosť získala až v roku 1949.
Barbora cestovala do Indonézie prostredníctvom najväčšej svetovej študentskej organizácie AIESEC. V tejto rozmanitej multikultúrnej krajine strávila dva a pol mesiaca, z toho jeden a pol mesiaca ako dobrovoľníčka a mesiac ako cestovateľka. Bola súčasťou sedemčlenného tímu dobrovoľníkov z viacerých krajín sveta. Účastníci projektu sa stretávajú na konferenciách, kde zdieľajú svoje osobné skúsenosti a zážitky z ciest. Prekonanie vlastných limitov a prvotného strachu z neznámeho bolo začiatkom veľkého dobrodružstva.
Prvým cieľom jej nezabudnuteľnej cesty bol jedenásty najväčší ostrov Indonézie Bangka v blízkosti východného pobrežia Sumatry. Ostrov s nízkou úrovňou turizmu má významné ložiská cínu a väčšinu územia pokrývajú dažďové lesy. Hlavným zdrojom obživy je poľnohospodárstvo a rybolov. Obyvateľstvo tvoria Malajci a Číňania, predovšetkým Hakka. Obyvatelia sú veľmi jednoduchí s nízkou úrovňou gramotnosti. Anglický jazyk neovládajú, dorozumievajú sa vlastným jazykom bahasa, ktorého základy si počas pobytu v Indonézii osvojila aj Barbora.
Po príchode do krajiny sa musela vysporiadať s tzv. kultúrnym šokom, na ktorý nebola celkom pripravená. Kontakt s neznámou kultúrou, nízka úroveň hygieny, spôsob obliekania, komunikačná bariéra, odlišná strava, náboženstvo a zvyky, nezodpovedali životným štandardom, na ktoré bola zvyknutá.
Barbora sa ubytovala v meste Pangkal Pinang v moslimskej rodine miestneho učiteľa a politika Zama, ktorý ju ochotne sprevádzal počas pobytu v neznámej krajine a ukázal jej tie najkrajšie miesta v okolí. V prvý deň absolvovala okružnú túru po meste a navštívila miestne trhy. Zam jej ukázal záhradu s cukrovou trstinou, banánmi a inými tradičnými plodinami. Prostredníctvom neho mala možnosť zúčastniť sa aj viacerých svadieb „à la Bangka“, ochutnať miestne špeciality, exotické ovocie, pivo indonézskej produkcie značky Bintang (v preklade „hviezda“) a spoznať množstvo zaujímavých ľudí. Z miestnych špecialít ochutnala napríklad kulinársku lahôdku - jedlo Gado – Gado. Je to šalát, ktorého špecialitou je arašidová omáčka, Nasi Goreng či Lapis Susu. Nevynechala ani ochutnávku ľahko dostupného exotického ovocia ako mangostana, marakuja, rambutan, pitahaya (dračie ovocie), salaka (hadie ovocie), durian – kráľ ovocia v Indonézii. Nezabudnuteľným bol tiež výlet na súkromný ostrov Leebong a Belitung s nádhernými plážami a krištáľovo priezračnou vodou, ktorý poslúžil ako prostredie na natáčanie filmu Laskar Pelangi (The Rainbow Troops). Vyskúšať si na vlastnej koži atmosféru osláv čínskeho Nového roka (Jarný festival) bol pre Barboru nezabudnuteľný zážitok.
Prostredníctvom dobrovoľníckeho programu Workaway strávila Barbora mesiac cestovaním a spoznávaním rozmanitých kútov sveta a tamojších kultúr. Navštívila stále činnú sopku Semeru, nachádzajúcu sa vo východnej časti indonézskeho ostrova Jáva. Sopku Bromo, dedinku Ranu Pani, pláž Canggu na ostrove Bali, kde spolu s miestnymi zažila oslavy buddhistického Nového roka – festival Ogo Ogo a miestne termálne kúpele, nevynechala ani svetoznáme Gili ostrovy...
Pútavé a zaujímavé rozprávanie prednášajúcej prostredníctvom powerpointovej prezentácie bolo doplnené pestrými fotografiami a videami z ciest. V závere diskusného večera nechýbal ani priestor pre otázky poslucháčov a pravidelná súťaž súvisiaca s prednáškou. Výherkyňa si odniesla cenu v podobe hodnotnej knižnej publikácie.
Cestovateľského večera Zbaľ sa a poď do Indonézie sa zúčastnilo 35 návštevníkov rôznych vekových kategórií.
Dňa 11. marca 2019, Mgr. Paulína Prengelová v spolupráci s Barborou Puchlovou
Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici