Zbaľ sa a poď do Čiernej Hory

Zbaľ sa a poď do Čiernej Hory

(tlačová správa)

Dňa 25. októbra 2019 sa vo Vlastivednom múzeu v Považskej Bystrici v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja uskutočnilo podujatie určené pre všetkých milovníkov spoznávania nových krajín, ktorí si prišli vychutnať ďalší z cyklu obľúbených cestovateľských večerov Zbaľ sa a poď. Tentokrát pozvanie na prednášku prijal pán Jozef Diky a prostredníctvom svojho pútavého rozprávania, sprevádzaného dychberúcimi fotografiami, nás zoznámil s malou krajinou ukrývajúcou veľa krás - Čiernou Horou.

Prímorský štát, ležiaci na pobreží Jadranského mora v západnej časti Balkánskeho polostrova, bol v rokoch 1918-2003 súčasťou Juhoslávie a po jej rozpade v rokoch
2003-2006 súčasťou Srbska. Čierna Hora sa stala nezávislou republikou 3. júna 2006 na základe referenda uskutočneného 21. mája 2006. Po vyhlásení nezávislosti prišlo Srbsko o pobrežie Jadranského mora. Krajina asi tri a pol - krát menšia ako Slovensko susedí s Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom, Albánskom a Kosovom. 72 % obyvateľstva tvoria pravoslávni, 19,1 % moslimovia a len 3,4 % katolíci. Názov republiky je priamo odvodený od jej vysokých a ťažko dostupných hôr. Užíva tiež prívlastok najekologickejšej krajiny sveta. Pohoria s výškou viac ako tisíc metrov nad morom pokrývajú 60% územia. Ukrýva 54 km² nedotknutého lesa, chráneného v Národnom parku Biogradska Gora. Čiernohorci sami seba vnímajú ako najlenivejší národ na svete a riadia sa heslom: „Keď niekoho vidíš odpočívať, tak mu pomôž!“ Čiernohorské pobrežie Jadranského mora je obľúbenou dovolenkovou destináciou a cestovný ruch sa začína v tejto oblasti rozvíjať čoraz viac. Turistov láka krajina predovšetkým svojou rozmanitosťou a každý tu nájde niečo pre seba. Pobrežie je členité, bohaté na pláže, malebné zátoky, zálivy a ostrovčeky. Na severe krajiny sa rozprestierajú krasové hory plné jazier, horských riek a impozantných kaňonov. Centrálna časť Čiernej Hory je ideálna pre zábavu a relax v mestách.

Spojenie krásy hôr, historických pamiatok a prímorských pobreží Čiernej Hory si prišiel na pár dní vychutnať v rámci desaťdennej dovolenky i pán Jozef Diky, ktorý bol súčasťou štyridsaťčlennej skupiny, tvorenej prevažne členmi Klubu slovenských turistov Stavbár Žilina. V prezentácii sa sústredil na sprostredkovanie vlastných dojmov a zážitkov z návštevy, pre turistov čoraz viac atraktívnejšej destinácie.

Počas niekoľkých dní pobytu v Čiernej Hore navštívili mnoho krásnych a zaujímavých miest: pohorie Maglić na hraniciach Bosny a Hercegoviny a Čiernej Hory s výškovým maximom 2388 m n. m., Bobotov Kuk - najvyšší vrch národného parku Durmitor a s výškou 2523 m n. m., Zla Kolata – najvyšší vrch Čiernej Hory s nadmorskou výškou 2534 m n. m., Skadarské jazero – najväčšie na Balkánskom poloostrove , sútok riek Piva, Tara a Drina, mestá Sutomore, Njeguši, Kotor, Stari Bar, Cetinje a Žabljak. Hlavné mesto Bosny a Hercegoviny Sarajevo navštívili počas zastávky pri ceste do Čiernej Hory a spiatočnej ceste na Slovensko.

Pán Jozef Diky skonštatoval, že zdolanie troch „dva a pol tisícoviek“ počas ôsmich dní bolo obrovskou výzvou a preverením kondície všetkých zúčastnených, no pohľad na nádherné scenérie, panorámy a pestrofarebné lúky plné vzácnych druhov rastlín určite stál za tú námahu. Počasie im prialo a tridsaťstupňové horúčavy v krajine vo veľkých výškach ani nepocítili. K jedným z najväčších zážitkov patril asi 10 km dlhý celodenný sprav rieky Tara. Modrozelená farba rieky, hlboké kaňony a ubytovanie v malebných drevených chatkách popri rieke prispeli k nezabudnuteľnej atmosfére výletu. Obohacujúca bola i dvojhodinová návšteva starobylého mesta Kotor obkoleseného hradbami, ležiaceho v malebnej zátoke mesta Stari Bar, kde sa nachádza 2000 rokov stará oliva či bývalého kráľovského mesta Cetinje, kde je v miestnom kláštore pochovaná ruka Jána Krstiteľa a kde leží aj časť kríža z Ježišovej Golgoty. Niektorí odvážlivci neodolali ani miestnej atrakcii Zipline a vychutnali si pohľad z vtáčej perspektívy.

V závere diskusného večera nechýbal priestor pre otázky poslucháčov a pravidelná súťaž súvisiaca s prednáškou. Výherca si odniesol cenu v podobe hodnotnej knižnej publikácie a malú pozornosť pripravil aj pán Jozef Diky.

Dňa 28. októbra 2019, Mgr. Paulína Prengelová

Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici