Zbierkový predmet mesiaca jún 2020
Zbierkovým predmetom mesiaca jún sú modrotlačové formy od modrotlačiara Stanislava Trnku. Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici má vo svojom fonde približne 300 kusov takýchto foriem. Okrem dvoch kusov ručných foriem a jednej bordúrovej má múzeum vo svojom fonde najmä strojový - perrotinový typ foriem. Stroj na potláčanie látok vynašiel francúz Perrot, po ktorom je stroj pomenovaný. Formy sú podlhovasté, obdĺžnikového tvaru približne o rozmeroch 85 x 12 x 4 cm. Boky a zadné strany foriem sú prevažne lakované, alebo natreté farbou (modrou, hnedou, čiernou, červenou). Takáto povrchová úprava mala zabrániť nasiakavosti vody do dreva. Každá forma je zložená prevažne z dvoch drevín, prípadne troch a najčastejšie používané dreviny sú : hruška, dub, javor, ale vyskytujú sa aj iné listnaté a ihličnaté dreviny. Doskové časti sú lepené glejom. Najpoužívanejšou drevinou na strane ornamentu je hruška a na zadnej strane javor. Väčšina foriem má na zadnej strane vyvŕtané diery, ktoré sú pozostatkom po uchytení foriem do perrotinového stroja. Formy sa do stroja prichytávali šrobovaním na železnú platničku. Prevažná časť foriem má vzor tvorený z mosadzných plieškov a klinčekov, ale vyskytujú sa formy aj s čisto dreveným vyrezávaným ornamentom, ako aj v kombinácií drevo a mosadz. Na užších bokoch foriem sa častokrát nachádzajú čísla maľované čiernou a bielou farbou. Čísla slúžili na označenie foriem v regáloch z dôvodu prehľadu číselného zoradenia vzorov. Zaujímavosťou niektorých foriem je vyrazený rok s dátumom na zadnej strane. Jedná sa pravdepodobne o rok a dátum vzniku. Všetky dátumy pochádzajú z 30. rokov 20. storočia. Takmer každá forma má na dlhšom boku vyryté rímske číslice, najčastejšie číslo XII, ale vyskytujú sa aj iné, napríklad : X, XI, XIII, ako aj arabská číslica 8. Význam týchto čísel zatiaľ nepoznáme, no mohlo sa jednať aj o značku konkrétneho modrotlačiara. Pri výrobe formy sa vzor predkreslil na formu ceruzkou a následne sa pomocou šidla vybíjali dierky, do ktorých sa nabíjali mosadzné klinčeky. Aby bola veľkosť klinčekov na milimeter presná, ornament sa na brúske zabrúsil. Vybíjané formy boli výhodnejšie v tom, že zniesli väčší tlak ako drevené formy.
Dňa 28. novembra 2018 zasadal Medzivládny výbor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, ktorý schválil na svojom 13. zasadnutí nominácie „Modrotlač“ na reprezentatívny Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, ktorú SR predložila spoločne s Nemeckom, Rakúskom, ČR a Maďarskom. Aj z tohto dôvodu má početná zbierka modrotlačových foriem etnologického fondu Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici veľkú hodnotu. Zbierka taktiež dokumentuje veľký súbor vzorov používaných v najdlhšie pôsobiacej modrotlačiarenskej dielni v Púchove a predstavuje početnú časť zbierky rodiny Trnkovcov, ktorá je jednou z dvoch rodín zaoberajúcou sa výrobou modrotlače do dnešných dní.
