Samostatne a pritom spoločne - Kúpele Nimnica
Termín: od 2.3.2015, 09:00 do 31.12.2015
Informácia o projekte
Projekt „Samostatne a pritom spoločne“ realizujú Vlastivedné múzeum v Považskej
Bystrici a Muzeum regionu Valašsko vo Vsetíne s podporou operačného programu
cezhraničnej spolupráce 2007-2013 „Spoločne bez hraníc“ prostredníctvom Fondu
mikroprojektov.
Začiatok spolupráce oboch múzejných inštitúcií môžeme datovať do roku 2003, keď sa
v kaštieli v Orlovom uskutočnila prvá oficiálna návšteva múzejníkov zo Vsetína.
Sporadické vzájomné kontakty pracovníkov oboch pamäťových inštitúcií vyústili do
realizácie konkrétnych projektov. Takmer všetci pracovníci Vlastivedného múzea
v Považskej Bystrici sa v roku 2008 zúčastnili trojdňovej pracovnej cesty do Muzea
regionu Valašsko, kde sa oboznámili s jednotlivými pracoviskami múzea vo Vsetíne,
Valašskom Meziříčí a v Lešnej. Múzejníci zo Vsetína v lete v roku 2008 navštívili múzejné
pracovisko v Považskej Bystrici a v Jasenici. V predvianočnom a vianočnom období roku
2008 sa konala v priestoroch kaštieľa v Jasenici výstava ohýbaného nábytku Thonet pod
názvom Súhra technológie a dizajnu, ktorú pripravili múzejníci zo Vsetína. Na prelome
rokov 2010 – 2011 sa uskutočnila v múzeu vo Vsetíne výstava Hračky úplne vážna hra,
ktorú pripravili pracovníci Vlastivedného múzea z Považskej Bystrice.
Cieľom súčasného projektu Samostatne a pritom spoločne je podporiť spoluprácu
susediacich prihraničných regiónov stredného Považia a Valašska, zvýšiť kontakty
a vzájomnú informovanosť, udržať pracovné kontakty medzi pracovníkmi oboch
múzejných ustanovizní a prehĺbiť ich vzájomnú spoluprácu. Nezanedbateľnou prioritou
je aj zvýšenie vzájomnej návštevnosti týchto regiónov, čo by sa malo premietnuť do
rozvoja turizmu a viedlo by k efektívnejšiemu využívaniu prírodného a kultúrneho
bohatstva regiónov.
Projekt prináša verejnosti výstavu Samostatne a pritom spoločne, ktorá predstavuje
kultúrne vplyvy valaskej kolonizácie po oboch stranách štátnej hranice. Jej črty sa
zachovali najmä v tradičnej ľudovej architektúre, ľudovom odeve, remeslách, ľudovej
strave ako i v duchovnej kultúre.
Sme presvedčení, že valaská kolonizácia priniesla pre oba regióny nielen lepšie využívanie
vyššie položených pasienkov, ale položila aj základy spoločného kultúrneho dedičstva, ktoré
je v súčasnosti východiskom k vzájomnému porozumeniu a rešpektovaniu sa.
Samostatne a pritom spoločne
Stredná Európa bola od nepamäti križovatkou ciest, ktoré smerovali do všetkých kútov
kontinentu. Každé etnikum, ktoré prešlo týmto územím zanechalo tu svoju stopu, ktorá
pretrvala stáročia a na jej základoch bola vybudovaná súčasnosť.
Projekt Samostatne a pritom spoločne sa snaží prezentovať stopy valaskej kolonizácie,
vďaka ktorej vznikla väčšina obcí v horských oblastiach Slovenska. Oblasť severozápadného
Slovenska a moravského Valašska je najzápadnejším územím, ktoré zasiahla valaská
kolonizácia a jej prítomnosť je viditeľná do dnešných dní.
Vďaka strategickej geografickej polohe Slovenska a Moravy v strede Európy zasiahli tieto
regióny všetky politické zmeny, ktoré sa veľmi závažne premietli do každodenného
života obyvateľov v tejto oblasti. Napriek tomu, že každý z nich bol súčasťou iného
štátneho celku, medzi obyvateľmi pretrvávali kontakty, ktoré prežili všetky zmeny. Zvlášť
20. storočie takmer každých dvadsať rokov zažívalo politické otrasy, ktoré sa zapísali do
osudov ľudí ale i krajiny.
Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici a Muzeum regionu Valašsko vo Vsetíne
predstavujú spoločné kultúrne javy, ktoré vznikli pod vplyvom valaskej kolonizácie.
I keď mnohé prvky sa môžu na prvý pohľad javiť ako identické, pozorujeme tu isté
rozdielnosti. Tieto vznikli vďaka ich jestvovaniu v dvoch rozdielnych právnych útvaroch.
Morava bola súčasťou Českého kráľovstva a Slovensko tvorilo jednu časť Uhorského
kráľovstva. Rozdielne právne normy v týchto štátnych celkoch sa odrazili nielen v celom
spektre spoločenského života, ale zanechali stopy aj v obraze krajiny. Rozdielny spôsob
dedenia majetkov v Čechách a na Slovensku priniesol to, že v Čechách sa pozemky
nedrobili na malé parcely, a preto sa mohli intenzívnejšie využívať na hospodárenie.
Vďaka tomu i oživenie tradičného pastierstva po roku 1990 sa na Morave prejavilo skôr
ako na Slovensku.
